Ľuboš Bernáth

Predchádzajúce hráčske skúsenosti a domáci inštrumentár interpretky Jordany Palovičovej, ktorá má v repertoári viacero diel s využitím bicích nástrojov, priniesli v úvodných mesiacoch minulého roka nápad vytvoriť pre túto nevšednú kombináciu nové svieže dielo. V kompaktnej forme ponúka hravú interakciu klavíra a bong, symptomatické modálne stredoveké nápevy i temperamentné balkánske rytmy.

Jordana Palovičová – klavír

„Klavírnu sonátu č.7 s názvom Taora som skomponoval v januári roku 2021. Je venovaná mojej mladšej dcérke Carle, ktorá je zároveň aj nechtiac autorkou názvu tejto sonáty. Jedného dňa som na svojom pracovnom stole našiel papier, na ktorom bol dcérkin odkaz: „PRE TATINA TAORA.“ Tento názov ma veľmi zaujal, je samozrejme ňou vymyslený a stal sa akýmsi pomyselným spúšťačom a inšpiráciou k siedmej klavírnej sonáte. V samotnej koncepcii sonáty sa objavuje opäť jednočasťový tektonický model, ktorý som už viackrát využil v predchádzajúcich sonátach ako aj v komornej hudbe a stáva sa pre mňa čoraz príťažlivejšou formovou štruktúrou. Približne v mieste zlatého rezu sa objavuje pre mňa veľmi osobné a vnútorne citlivé miesto, možno povedať centrum tejto sonáty, kde sa v úplnej intímnej tichosti vynorí nová téma ako odkaz otcovskej lásky. Tento odkaz otcovskej lásky k svojim deťom sa pre mňa stáva častým silným hnacím motorom v mojom kompozičnom procese! Na tomto mieste by som sa chcel veľmi pekne poďakovať mojej milej kolegynke Jordanke Palovičovej za jej fantastické klavírne majstrovstvo a chuť interpretovať moju hudbu, nesmierne si to vážim a je to pre mňa veľká česť s ňou spolupracovať pri rôznych projektoch a rozličných fórach. Mať v súčasnom neľahkom a kultúre veľmi neprajnom období svojho dvorného klaviristu takýchto kvalít, je pre každého skladateľa veľkým darom!!!“

 I. Unison – II. Second – III. Third – IV. Fourth – V. Fifth – VI. Sixth – VII. Seventh – VIII. Octave

Jordana Palovičová – klavír

„Ako už naznačuje názov, nejde o etudy s primárnym technickým fokusom. Autor v nich so zvedavosťou skúma možnosti práce s jedným konkrétnym intervalom (ponúka sa pendant podobného „kľúča“ s etudickou tvorbou Claudea Debussyho), vzdáva hold starým majstrom (quasi dvojhlasná invencia č. 2), predstavuje sónické štúdie (č. 3 alebo 5), ale ponúka aj materiál virtuózneho charakteru (č. 4), či skvelý priestor na kultiváciu tónotvorby a prácu s väčšími celkami hráčskeho aparátu. Výsledkom je strhujúci cyklus, stimulujúci hráčsku fantáziu a obrazotvornosť,“ zhŕňa charakteristiky etúd ich prvá interpretka, Jordana Palovičová.